Ján Kasper s biznisovým partnerom Petrom Zálešákom, spolumajiteľom siete Nay Datart, s ktorým roky podniká, dosiahol v tradičnom biznise prakticky všetko.
Spoluzaložil najväčšiu komunikačnú skupinu na Slovensku so.loud, pod ktorú patrí nákupca mediálneho priestoru Unimedia, firmu zameranú na predaj áut Soria mobility a development Soria, v rámci ktorého dnes vlastní realitnú časť. Stavia byty, vlastní a prevádzkuje golfový klub Penati či luxusný Chateau Herálec. Okrem toho má podiel aj v energetickej spoločnosti Magna Energia.
Spolu sa podpísal pod – súčasných – päťdesiatdva firiem, ktoré dosahujú kumulované ročné tržby zhruba 700 miliónov eur, pôsobia na šiestich európskych trhoch, dokopy s viac ako sedemsto zamestnancami. Na pozadí tohto všetkého sa však pred pár rokmi odhodlal začať úplne odznova, a to vo svete startupov. Prvýkrát pre Forbes otvorene hovorí o svojej novej vášni – rizikovom kapitáli.
Tento rozhovor nie je obyčajným stretnutím za stolom. Vznikal počas niekoľkých týždňov, keď sme viedli diskusie na témy, ktorými dlhoročný podnikateľ žije. Hľadanie kapitálu. Rozpoznávanie príležitostí. Hľadanie ihly v kope sena. Rozprávať sa s Jánom Kasperom znamená čeliť nielen jeho nekompromisnej úprimnosti, ale aj množstvu myšlienok a stratégií, ktoré formujú svet rizikového kapitálu.
Ako sám priznáva, prechod z tradičného podnikania do venture kapitálu nie je len o zmene profesie. „Je to úplne nový svet. Venture kapitál je komplexný, riskantný a vyžaduje si obrovskú dávku mentálnej pripravenosti,“ zdôrazňuje.
Vo svete biznisu sa pohybujete už štyri dekády, z tradičného podnikateľa, ktorý začal budovať impérium už v roku 1988, ste sa stali za posledné roky venture kapitalistom, ktorý podporuje inovatívny ekosystém a objavuje Silicon Valley. Aké sú najväčšie rozdiely medzi týmito dvoma svetmi?
V rámci venture kapitálu investujete do inovatívnych spoločností, ktoré chcú zmeniť svet a pomôcť ľudstvu riešiť rôzne problémy. Investujete však aj do ďalekej budúcnosti a do ideí, ktoré sa musia v praxi presadiť. To bez peňazí takmer nikdy nejde. Slovensko taký príbeh zažilo a volá sa Eset, to je pre mňa malý zázrak, aj keď firma nikdy nedostala žiadnu venture kapitálovú investíciu. Inovatívny zakladateľ v určitom momente potrebuje peniaze, no žiadna banka mu ich nedá, pretože obvykle pre konzervatívnych bankárov nemá čo založiť. Banky len na ideu neskočia. Zostávajú teda rodina, priatelia a venture kapitál. Ten je o najväčšej miere rizika, čo potvrdzujú aj štatistiky, ale zároveň produkuje najväčšie firmy sveta, monumenty, a to je najlepšie zhodnocujúce sa aktívum zo všetkých. Základný rozdiel je teda v miere rizika, respektíve v miere pravdepodobnosti – či uspejete alebo nie.
Aké vlohy musí mať investor, aby identifikoval dobrú príležitosť, ktorá prinesie zaujímavé zhodnotenie?
Pohybujeme sa vo fázach idea, pre-seed a seed (počiatočné fázy budovania startupov, pozn. red.), čo sú najrizikovejšie fázy v životnom cykle startupu. Kým príde k exitu, samotný cyklus startupov trvá obvykle osem až dvanásť rokov. Investor musí mať najmä pripravenú myseľ, aby pochopil ideu, problém, ktorý chce startup riešiť. Na základe vzdelania, skúseností a tvrdej práce potrebuje pochopiť problém a zoznam ďalších atribútov, ktorý zakladateľ rieši, a zanalyzovať ich, kým sa rozhodne investovať.
Príkladom je Airbnb. Kým sa Brian Chesky stretol s Alfredom Linom z investičného fondu Sequoia Capital, odmietlo ho množstvo fondov. Na to, aby Lina Chesky zaujal, mal len pár minút. Na druhý deň mu Lin prisľúbil počiatočnú investíciu takmer 600-tisíc dolárov. Prečo to bol schopný urobiť? Pretože mal vytrénovanú, otvorenú, venture kapitálovú myseľ. Ideu, že niekomu ponúknem byt a on mne ten svoj, museli mnohí odmietnuť, pretože to znelo nepravdepodobne, ale Lin mal pripravenú myseľ, čo len dokazuje, že je výborný venture kapitalista.
Ján Kasper. Foto pre Forbes: Pasha Borsai
Ján Kasper. Foto pre Forbes: Pasha Borsai
Takže dôležité je pozerať sa do budúcnosti.
Áno, dôležité je pozerať sa do budúcnosti v rozsahu osem až dvanásť rokov, ale nielen to. Musel pochopiť myšlienku, musel pochopiť, že vzniká úplne nový trh. Nie je to o tom mať nos na správne obchody. To smrdí šťastím a ja na šťastie neverím. Venture je súťaž, v ktorej ide o rýchlosť startupu, ktorý novou technológiou vyradí z hry zabehnutého hráča alebo vytvorí kompletne nový trh. Môže ísť o ťažkotonážnu firmu s vysokým trhovým podielom, ktorá ak nepostrehne, že je tu niečo nové, tak jej hrozí zánik. Úlohou investora je identifikovať tento potenciál a prejsť so startupom všetky životné etapy, pričom v každej musí navýšiť kapitál, aby dokázal ufinancovať ďalší rýchly rast. Najdôležitejšie v tejto skladačke je slovo rýchly. Čo to znamená? Je to minimálny rast päť percent týždenne, čiže 260 percent ročne a niekoľko rokov za sebou.
Pred časom sa ZAKA pretransformovala z family office na klasický venture fond. Prečo?
Začali sme tomu viac rozumieť, zlepšujeme sa každým dňom a prichádza stále viac a viac príležitostí. Dnes analyzujeme 3 500 startupov ročne. Cez lievik prelezie asi desať, pätnásť investícií. Tým, že príležitosti pribúdali, zistili sme, že už nemáme viac privátnych peňazí a musíme odísť od konceptu family office a otvoriť sa novým investorom. Fond vznikol v Česku podľa regulácie Českej národnej banky, ale máme aj slovenských limited partnerov (súkromných investorov, ktorí vložia do venture kapitálového fondu peniaze, pozn. red).
Akú úlohu v tejto komunite zohrávajú vzťahy?
Prvý fond sa investuje na vaše meno, tvár a renomé. V našom prípade sme už mali okolo seba okruh ľudí, ktorí vedeli, čo sme doteraz urobili. Dôverovali nám. Zároveň vedeli, že sme investovali milióny z vlastných peňazí a v rámci Európy sme išli najviac s kožou na trh – veď doteraz sme do venture dali s Petrom takmer 12 miliónov eur z vlastných zdrojov. To bol dobrý argument, prečo by sa k nám mali pridať. Každému však vysvetľujeme, aby nám dal len takú sumu peňazí, o ktorú ak príde, tak sa s jeho životom nič nestane. V našom portfóliu sú teda ľudia, ktorí si to môžu dovoliť.
Aká je minimálna suma, ktorú od svojich investičných partnerov vyberáte?
Minimálny tiket je 130-tisíc eur, ktorý si môže partner rozdeliť na splátky v priebehu dva a pol roka. Druhý fond už je niečo iné, to nás čaká v roku 2027. Ten už musíte „raisovať“ na značku, už musíte povedať: som ZAKA a toto je moja trakcia z fondu číslo jeden, týchto štyridsať investícií, ktoré sme urobili. Tretí fond už musíte raisovať na čísla. To znamená, že už stačilo rozprávania, už musíte ukázať, čo sa zhodnotilo a ako.
Nedávno ste boli s Andrejom Petrusom, ktorý je v ZAKE investičným riaditeľom, na niekoľko týždňov v USA. Ako sa líši povedomie o venture kapitáli medzi Kaliforniou a Slovenskom, respektíve Českom?
Základný rozdiel, ktorý vidím, je v nastavení mysle. Ak chceme prosperujúcu krajinu, tak by sme mali sledovať základné komponenty, ktoré k tomu efektívne prispievajú. Jeden z troch základných je aj rozvoj inovácií a technológií. Každá krajina môže do tohto segmentu investovať. Niektoré krajiny, ako sú Spojené štáty, Čína, India či Estónsko, si to uvedomujú a majú výborné výsledky. Iné nie. V USA sa od druhej svetovej vojny podarilo vybudovať viacero biznisových monumentov.
V Európe to tak nebolo. Nie je tu ani jedna triliónová (podľa slovenského názvoslovia biliónová, pozn. red.) firma, a to je holý fakt. Amerika ich má aktuálne sedem a všetky boli na začiatku startupmi, dnes sú to technologické giganty. Je to Nvidia, Apple, Microsoft, Amazon, Alphabet – Google, Meta – Facebook, Tesla (nad hranicou biliónovej trhovej kapitalizácie sa istý čas pohyboval aj investičný konglomerát Warrena Buffetta Berkshire Hathaway, tu však nejde o startup, pozn. red.). Okrem toho sú tu aj desiatky firiem na stomiliardových valuáciách, napríklad Cisco či Netflix, Palo Alto Networks a mnohé ďalšie. To je v Európe veľmi, veľmi zriedkavé. Európa ani nemá pravdepodobne predpoklady na to, aby mohla plnokrvný venture kapitál rozvíjať. Táto téma by však bola na samostatný rozhovor.
Ján Kasper. Foto pre Forbes: Pasha Borsai
Ján Kasper. Foto pre Forbes: Pasha Borsai
Kde sa stala chyba?
Európa za svoju existenciu nikdy nezažila exponenciálny rast. Nie sme jeden trh s jedným jazykom, je tu dvadsaťsedem štátov, takmer rovnaký počet jazykov, národov, veľký počet kultúr, hraníc, kým Amerika, India a Čína sú viac-menej jedna kultúra a jeden štát. To znamená, že ak som úspešný v Seattli, na druhý deň môžem byť dobrý aj v Miami. Ale keď mám dobrú ideu v Amsterdame, ani zďaleka nepla tí, že na druhý deň budem úspešný v Bukurešti. Tieto kultúrne a jazykové obmedzenia jednoducho bránia exponenciálnemu rastu.
Dá sa v tomto regióne nájsť dostatok partnerov, ktorí dokážu dať peniaze do venture fondu?
Podľa toho, z akého uhla pohľadu sa na to pozrieme. Najväčší venture kapitálový fond na svete je SoftBank, ktorý má objem 99 miliárd dolárov. V Európe sa takýto fond vyprodukovať nedá. Aj v Silicon Valley sú však i skromnejšie fondy vo veľkosti napríklad 10 miliónov, ktoré sú bežné aj v našom regióne. Vo všeobecnosti však platí, že priemerný Američan má svoje investičné portfólio oveľa variabilnejšie a pestrejšie ako priemerný Európan. Súčasťou ich portfólia je aj alokácia do startupov, pretože si uvedomujú, že im to môže priniesť pekný výnos. Vidia úspechy firiem, ako sú už spomínané spoločnosti Amazon, Meta či Nvidia, čo sú bývalé startupy a dnes opory americkej a globálnej ekonomiky. Solventný Američan má vo svojom portfóliu väčšinou alokovanú časť do výšky 15 percent vo venture kapitáli. Priemerný Európan, a poviem to otvorene, prevažne tupo investuje do realítde a to je často všetko. Je to síce fajn, ale je to typický konzervatívny nástroj, ktorý neposúva vedu a technológie, a teda ani krajinu dopredu. Naopak, konzervuje spoločnosť len k realitám.
Ako však zmeniť toto nastavenie?
Robiť to. Investovať viac do inovácií a technológií.
V ZAKE sa nezameriavate na to, odkiaľ startup je, ale v akom odvetví pôsobí. Prečo prišlo strategické rozhodnutie ísť do Ameriky?
Chceme podporiť európsky talent s globálnymi ambíciami, a preto musíme ísť do Ameriky, pretože bez toho sa globálne ambície realizovať nedajú. Investujeme pre-seed a seed kolá s priemerným tiketom 300- až 350-tisíc eur. Pozeráme sa aj na regióny, ale s dôrazom na Spojené štáty, Spojené kráľovstvo, Nemecko, Švajčiarsko a, samozrejme, Česko a Slovensko. To však neznamená, že ak príde niekto z Francúzska či Španielska, tak neinvestujeme. Zároveň investujeme v dvoch hlavných vertikálach. Jednou sú healthcare a lifesciences, pod ktoré spadá biotech, aplikácie AI v zdravotníctve, ale pokojne aj softvérové riešenia, ktoré súvisia so zdravotným poistením či manažmentom nemocníc. Druhou vertikálou sú deeptech riešenia s prepojením na priemysel.
Prečo práve tieto oblasti? Je v nich potenciálne najväčšia návratnosť? Alebo sľubujú najväčší prínos pre svet?
Dlho sme analyzovali, kam sa svet posunie, využívali sme na to množstvo štúdií. Vybrali sme si tieto odvetvia, pretože sú to dobré rozvojové vertikály. Zároveň je tu rad dôkazov, že návratnosť v týchto vertikálach je veľmi výdatná. Najmä v biotechu ide o mnohomiliardové exity. To úplne stačí na to, aby sme im venovali pozornosť. Na druhej strane máme časť fondu, konkrétne desať, pätnásť percent, alokovanú na všeobecné, agnostické investície. Môžeme investovať aj do iných vertikál, ale to je úplne bežné a robia to všetci.
Poďme späť k vašej ceste do USA. S akými cieľmi ste odišli do Silicon Valley?
Zvýrazniť značku, rozšíriť „network“, dostať sa k lepším ponukám, niečo sa naučiť. Začal som študovať vo VC Labe, čo je najlepšia škola pre general partnerov a limited partnerov na svete. Všetky tieto ciele sme naplnili.
Časy, keď stál venture kapitalista na čele predstavenstva a riadil každodenný život startupu, pretože zakladateľ bol len technologický génius, ale nepraktický, sú za nami.
Čo ste si zo Silicon Valley priniesli domov?
Predovšetkým dve nové investície. V tejto chvíli (december 2024, pozn. red.) ich máme päťdesiatosem. Väčšina investícií má jedného hlavného investora, ktorý zloží väčšinu takzvaného lead investora, ale ten k sebe vezme spoluinvestorov, ktorí doplnia chýbajúci kapitál. Dôležité je dostať sa tam, čo vôbec nie je jednoduché, ale v niektorých prípadoch sa nám to podarilo. Máme takéto investície v spolupráci s First Round Capital, Pillar Capital, BlueYard, Metaplanet, Matrix VC (fondy, ktoré investovali napríklad do startupov ako Bolt či Quora, pozn. red.).
Nie je problém, že nemáte permanentné zastúpenie v Silicon Valley? Čo v prípade, že startupy potrebujú mentora, ktorý je nablízku?
Práve v tejto chvíli, keď robíme rozhovor, zakladáme kanceláriu v Silicon Valley. Nie je to jednoduché, ale ideme si to vyskúšať a ideme do toho naplno. Celkovo sú na pomoc zakladateľom rôzne názory. Jeden tábor investorov hovorí, že zakladateľom netreba veľmi pomáhať, musia byť dobrí a musia to zvládnuť. Druhý tábor, naopak, tvrdí, že im treba pomáhať vo všetkom. My sa zameriavame na počiatočné štádiá a tam na aktívnu pomoc, priestor objektívne veľký nie je.
Mimochodom, väčšina našich zakladateľov oceňuje, že im nevolám každý druhý týždeň a nepýtam sa stále na nejakú hlúposť. Prečo by som ja ako neodborník na biotechnológie mal diskutovať s nejakým vyštudovaným vedcom z Bostonu o jeho riešení? Na druhej strane im vieme pomôcť s networkom, prepojiť ich na ďalších investorov a posunúť im relevantné informácie z trhu. Robíme toho relatívne dosť, ale nepredstavujme si to tak, že teraz budem niekoho vodiť sústavne za ručičku. Časy, keď stál venture kapitalista na čele predstavenstva a riadil každodenný život startupu, pretože zakladateľ bol len technologický génius, ale nepraktický, sú za nami.
To je zaujímavé. Čo sa teda zmenilo?
Skôr by som povedal, že je to o správnom balanse medzi ponukou a dopytom v cykloch. Venture kapitál sa vyvíjal tak, že prevyšoval dopyt nad ponukou. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia bolo menej venture kapitalistov ako hladných zakladateľov, ktorí potrebovali peniaze. Postupne, ako sa venture kapitál stával veľkým biznisom, prichádzalo na trh viac peňazí, a teda misky váh na pomyselnej kapitalistickej rovnici – ponuka verzus dopyt – sa prevážili na stranu zakladateľov. Venture kapitalista tak musel byť voči startupistovi menej rázny. Už to nemohlo fungovať tak ako v minulosti, keď fond vymenil CEO za sekundu. Z tohto pohľadu sa investori presunuli do menej riadiacich pozícií v startupoch, ale stali sa z nich skôr poradcovia. Ale zakladatelia sa nezmenili. Stále sú to tí, ktorí majú mať vybalansovaný, rozumný tím a navzájom sa svojimi charakteristikami dopĺňať.
Ján Kasper. Foto pre Forbes: Pasha Borsai
