Peniaze z krajiny draka. Aké sú bezpečnostné riziká čínskych investícií v Európe?

Na Slovensko prichádzajú veľké čínske investície. Miliardy eur z krajiny čínskeho draka môžu podľa odborníkov priniesť nový impulz pre slovenskú ekonomiku, ale aj bezpečnostné riziká. Súčasťou článku je prehľad 10 najväčších čínskych firiem na Slovensku.

Budúci rok plánujú spustiť výrobu na Slovensku dve obrie fabriky – obe s čínskym kapitálom. V Šuranoch začne vyrábať batérie pre elektromobily čínsko-slovenské konzorcium Gotion High-Tech a Inobat. Pri Košiciach rozbehne výrobu švédska automobilka Volvo, ktorú ovláda čínsky podnik Geely.

Investície do dvoch priemyselných závodov zrejme presiahnu tri miliardy eur. Produkcia elektromobilov zamestná len v samotných fabrikách vyše päťtisíc ľudí, nehovoriac o pracovných miestach v dodávateľských firmách. Príchod čínskych investorov však vyvoláva aj obavy.

„Mali by sme si dávať pozor, koho púšťame do Európskej únie, česká rozviedka označuje Čínu za druhý najnebezpečnejší štát po Rusku,“ upozorňuje sinologička Simona Fantová z projektu Sinopsis, ktorý mapuje dianie v druhej najväčšej ekonomike sveta. Vlnu čínskych investícií spája pre krajiny EÚ s vyšším rizikom ako v minulosti – v prípade prílivu amerických, japonských či kórejských firiem.

S tými má krajina pod Tatrami dobré skúsenosti. Po páde mečiarizmu a reformách pravicovej vlády vítalo Slovensko jednu zahraničnú investíciu za druhou. Príchod zahraničných firiem priniesol rapídny nárast bohatstva a životnej úrovne. Výkon hospodárstva stúpol za desať rokov (v rokoch 2000 – 2009) trojnásobne, v prepočte na obyvateľa narástol HDP z 5-tisíc na 17-tisíc dolárov.

Volkswagen, Kia, U. S. Steel, Whirlpool, Samsung, Stellantis či Asahi preinvestovali v krajine desiatky miliárd, zrazili nezamestnanosť a podporili rast stoviek stredných a malých firiem, ktoré sa stali súčasťou priemyselného reťazca chrliaceho autá, oceľ, chladničky, televízory či pivo. Slovensko získalo titul „tatranský tiger“.

Prečo by to malo byť tentokrát iné? Nemusí, ale môže. Pre vysvetlenie si budeme musieť urobiť krátky historický exkurz.

Z vidieka do kozmu

Pred polstoročím bola Čína agrárna krajina s bohatou históriou, ktorá akoby zaspala dobu. Za päť dekád však premenilo komunistické vedenie Čínu sériou reforiem na druhú najväčšiu ekonomiku planéty. Ázijská krajina je dnes svetová veľmoc s jadrovým arzenálom, vlastným kozmickým programom a výrazným zastúpením škôl v stovke najlepších univerzít sveta.

Počas uplynulých dekád Čína trpezlivo pracovala na budovaní ekonomickej, technologickej a vojenskej sily. Aj vďaka autoritárskemu režimu, v ktorom sa vláda nevymieňa každé štyri roky, si mohla dovoliť postupovať malými krokmi, systematicky a dlhodobo. Súčasťou plánu rozvoja bol aj masívny „import“ priemyselného know-how z vyspelých krajín, ktorý mal urýchliť napredovanie komunistickej krajiny.

Čína v atraktívnej pozícii dielne sveta a raketovo rastúceho trhu zaviedla legislatívu, ktorá umožnila zahraničným investorom podnikať v krajine len po vytvorení spoločnej firmy s domácim podnikateľom. V susedstve zahraničných fabrík zase vznikali ich dvojičky, v ktorých čínski biznismeni produkovali podobné výrobky – bez rešpektu k patentom a ochrane duševného vlastníctva.

Do krajiny draka sa valili miliardy eur a dolárov z exportu lacného tovaru. Vedenie Číny, ktoré malo pod palcom najväčšie podniky v krajine, investovalo zisky do budovania ciest, železníc, energetických sietí či ďalšej industrializácie. A do novej etapy „transferu“ technológií z vyspelého sveta – tentokrát cez nákupy európskych či amerických firiem s unikátnym know-how.

V roku 2016 investovali čínske, zväčša štátne firmy do akvizícií európskych podnikov vyše 47 miliárd eur, o rok nato ďalších 39 miliárd eur, uvádza v analýze think tank Rhodium Group. ChemChina (dnes Sinochem) s centrálou v Pekingu napríklad kúpila strojársku spoločnosť KraussMaffei (pobočku má aj na Slovensku), ktorá patrila v Nemecku medzi „rodinné striebro“, keďže svoju históriu písala od roku 1838. Čínska Midea v tom istom roku ovládla nemeckú pýchu – svetového lídra vo výrobe robotických ramien Kuka.

„V dôsledku ekonomických problémov niektorých slovenských spoločností pôsobiacich v oblasti inovácií a pokročilých technológií spôsobených pandémiou Covid-19 sa zvýšilo riziko ich skupovania čínskymi subjektmi,“ konštatovala neskôr aj slovenská tajná služba.

Reakcia EÚ

Začiatkom roka 2017 prijali Nemecko, Taliansko, Francúzsko a Nórsko reštrikcie voči čínskym investíciám. Vláda na čele s Angelou Merkelovou chcela nákupom vzdorovať miliardovým fondom na podporu domácich firiem vo finančných problémoch, francúzsky prezident Emmanuel Macron navrhol legislatívu, ktorá by umožnila Európskej únii stopnúť rizikové investície z tretích krajín.

O dva roky neskôr prijala Európska únia systém na preverovanie zahraničných investícií do strategických spoločností či infraštruktúrnych projektov. Dôvodom boli bezpečnostné riziká spojené s krádežami duševného vlastníctva, špionážou, snahami o získavanie dominancie v strategických odvetviach či úsilie o vyváženie politického vplyvu.

Európska únia pritom bola „posledný veľký hráč, ktorý začal posudzovať investície z pohľadu bezpečnosti; USA, Kanada či Austrália zavreli svoje trhy pre čínske investície oveľa skôr,“ hovorí sinológ a analytik Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií CEIAS Richard Q. Turcsányi.

V Spojených štátoch kulminovali čínske akvizície v roku 2019 na úrovni 39 miliárd dolárov, v priebehu piatich rokov 2016 až 2020 presiahli podľa dát americkej agentúry Bureau of Economic Analysis sumu 180 miliárd dolárov. Aj tamojšia administratíva reagovala protiopatreniami. Mnohé čínske firmy sa dostali na sankčné zoznamy bez možnosti pôsobiť na americkom trhu z dôvodu ohrozenia národnej bezpečnosti. Najznámejší je prípad telekomunikačnej spoločnosti Huawei, no pre údajné prepojenie na čínske ozbrojené sily zablokovala americká administratíva aj spomenutý Sinochem. Obe firmy majú zastúpenie na Slovensku.

Riziká investícií

Aké riziká čínskych investícií teda vnímajú odborníci? Geopolitické, ekonomické a lokálne. V Číne vládne na rozdiel od krajín EÚ režim, ktorý obmedzuje ľudské a politické práva, neuznáva slobodu prejavu, zhromažďovania či viery. Demonštrácie sú potláčané silou, kritika vládnucej komunistickej strany môže viesť k tomu, že ľudia vrátane miliardárov, akým je zakladateľ Alibaby Jack Ma, zmiznú.

Slobodné štáty Číne komplikujú udržiavanie poriadku v krajine. Stret dvoch svetov – napríklad pri spolupráci čínskych inžinierov s domácimi v slobodnej krajine – môže viesť k tlaku na režim, aby zabezpečil svojim obyvateľom rovnaké vymoženosti. Pri dosiahnutí kritickej masy to môže vyústiť do pádu režimu. Pri návšteve baterkárne Gotion High-tech v čínskom meste Hefei v októbri 2024 boli slovenskí novinári upozornení, aby sa vo voľnom čase nevzďaľovali z hotela, voľný pohyb po meste mali prakticky znemožnený. „Čína ku svojej budúcej stabilite potrebuje svetový poriadok založený na úspechu totalitných a autoritárskych štátov a úpadku demokracie. Vždy sa bude snažiť obmedziť a ovplyvniť slobodné krajiny,“ vyhlásil vlani šéf českej tajnej služby BIS Michal Koudelka na stretnutí s poslancami českého parlamentu. Na video upozornila investigatívna relácia Sme Cez čiaru.

Aktivity Číny pravidelne mapuje aj slovenská tajná služba. „Zo strany viacerých krajín, ktorým Čína ponúkla participáciu na infraštruktúrnych projektoch alebo tam chcela investovať do strategických odvetví, narastali obavy z toho, že čínske investície by z dlhodobého hľadiska mohli byť rizikové pre ich národnú bezpečnosť.

Dôvodom obáv bolo najmä to, že by čínska strana v budúcnosti mohla využiť svoj ekonomický vplyv aj ako nátlakový nástroj zahraničnej politiky,“ uviedla Slovenská informačná služba v správe za rok 2018.

Obavy bezpečnostných analytikov pramenili z faktu, že Čína využíva pri presadzovaní svojich záujmov takzvaný celoštátny prístup. „V súlade s čínskou legislatívou sú s čínskymi spravodajskými službami okrem vládnych organizácií povinné spolupracovať aj všetky čínske občianske organizácie a súkromné spoločnosti vrátane subjektov pôsobiacich v zahraničí,“ upozornila SIS v správe z roku 2023.

Vplyv, ktorý Čína získa v krajine, do ktorej investovala alebo kde pôsobia čínske firmy, môže následne uplatňovať napríklad na zmenu politiky vo svoj prospech a proti záujmom danej krajiny. Príklad: zmena postoja k nezávislosti Taiwanu, ktorý Čína považuje za súčasť svojho územia; vetovanie sankcií EÚ voči Rusku, s ktorým má Čína blízke vzťahy; alebo torpédovanie obchodných ciel a iných bariér EÚ voči čínskym produktom, napríklad elektromobilom.

Druhým rizikom je podľa analytikov vysávanie technológií, inovácií a know-how. „Slovenské firmy, ktoré spolupracujú s čínskymi, by mali vnímať, že dôležité informácie, ktoré im sprístupnili, získa aj čínska vláda, komunistická strana, prípadne armáda, vedecké inštitúcie či iné štátne firmy podľa potreby,“ hovorí hlavný ekonóm inštitútu CEIAS Martin Šebeňa.

Ako to funguje? V čínskych firmách pracujú aj funkcionári komunistickej strany, ktorí dohliadajú na to, či konanie firmy a jej pracovníkov neprotirečí cieľom a zásadám strany a čínskeho štátu. Sú prepojení na hierarchicky vyššie štruktúry a o dianí vo firme pravidelne komunikujú.

Na webových stránkach štátnych čínskych firiem je možné nájsť texty, ktoré tieto aktivity pripomínajú. Pamätníkom socializmu na Slovensku bude tento tón dôverne známy. „Sinochem Čína dodržiava pokyny Si Ťin-pchinga (čínsky prezident, pozn. red.). Myšlienka o socializme s čínskymi charakteristikami pre novú éru účinne posilňuje celkové vedenie strany nad podnikom a ďalej podporuje budovanie strany,“ uvádza sa na webe chemického koncernu Sinochem v čínštine.

Presun na východ

Tretím rizikom je podľa Martina Šebeňu konkurenčný boj a potenciálne vytláčanie európskych firiem z trhu. Podoba čínskych investícií v Európe sa za uplynulé roky radikálne zmenila. Akvizície technologických podnikov s cenným know-how skončili, vystriedali ich investície do výstavby nových závodov na zelenej lúke – najmä v odvetví elektromobility.

„Dnes má Čína iné ciele, chce preniesť výrobu elektromobilov a batérií do EÚ, aby sa vyhla 65-percentnému clu, ktoré chce na čínske výrobky plošne uvaliť americký prezident Trump, a aby obišla európske clá na dovážané čínske elektromobily,“ vysvetľuje analytička Sinopsisu Simona Fantová. Exportné úspechy čínskeho automotive sú veľmi dôležité pre cestu najľudnatejšej krajiny sveta za naplnením svojich cieľov.

Objem priamych čínskych investícií v Európe vlani klesol podľa analýzy nemeckého think tanku Mercator Institute for China Studies a Rhodium Group na 6,8 miliardy eur. Dve tretiny z tejto sumy smerovali do nových závodov na výrobu batérií či elektromobilov. Pozornosť čínskych firiem sa presunula zo západnej Európy na východ – do krajín s nižšími daňami, cenou pracovnej sily a ústretovým vzťahom k Číne. Tým sa vyznačuje napríklad Maďarsko na čele s vládou Viktora Orbána.

Do Maďarska vlani smerovala takmer polovica všetkých čínskych investícií v Európe. Najväčší výrobca batérií na svete CATL stavia v Debrecíne svoj druhý európsky závod, menší Huayou Cobalt stavia tiež. Čínska automobilka BYD začala s výstavbou fabriky v Segedíne, výrobca motorov Xinzhi ohlásil investíciu pri Budapešti.

A práve v tejto vlne investícií je aj Slovensko – výstavbu automobilky Volvo odobrila slovenská vláda v roku 2022. Štátnu pomoc pre výstavbu baterkárne v Šuranoch schválil kabinet investorovi GIB (GotionInobat) EnergyX Slovakia vlani v lete.

Prídu ďalšie?

Koncom minulého roka odcestoval premiér Robert Fico na čele slovenskej delegácie do Číny na oficiálnu návštevu. Po stretnutí s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom ohlásil posilnenie hospodárskych väzieb s Čínou, o konkrétnych investíciách na Slovensku však nebola reč.

Predseda vlády po návrate domov otvoril možnosť účasti čínskych firiem na výstavbe tunela Karpaty, oprave mostov či výstavbe nového prístavu v Bratislave.

Ministerstvo hospodárstva tvrdí, že rezort aktuálne pracuje na dvanástich čínskych projektoch v hodnote 1,9 miliardy eur s potenciálom vytvoriť viac ako 7 700 pracovných miest. „O tieto projekty Slovensko súťaží s krajinami z celého sveta,“ dodala hovorkyňa rezortu Mária Pavlusik.

Hlavný ekonóm CIEAS Martin Šebeňa hovorí, že lokálny dosah čínskych firiem nebude problematický. „Najlepšie porovnanie je s kórejskými firmami, ktoré na Slovensko začali prichádzať pred dvadsiatimi rokmi. Zo začiatku sa chodili pýtať na úrady práce, či sú vo fabrike povolené telesné tresty a či zamestnanci môžu odmietnuť rannú rozcvičku. Dnes poznajú pravidlá a idú podľa nich. Číňania to všetko ešte len budú objavovať a učiť sa, ale chcú dosiahnuť úspech a zisk, takže sa prispôsobia. Samozrejme, ak im štát nebude robiť ústupky,“ vysvetľuje. Košické Volvo ani baterkáreň v Šuranoch nepovažuje za bezpečnostné hrozby pre Slovensko. „Štát by však mal mať prehľad o tom, čo sa v nich deje,“ dodal.

Silvia Pohlová zažila dianie vo firme po príchode čínskych vlastníkov na vlastnej koži. Tri roky po akvizícii strojárskej firmy KraussMaffei čínskym koncernom ChinaChem (dnes Sinochem) prestúpila zo slovenskej pobočky do nemeckej centrály firmy v Mníchove. „Z topmanažmentu vymenili len generálneho a finančného riaditeľa, nebola to žiadna veľká voda. Zaujímali sa o veci, ale nezasahovali, snažili sa všetko navnímať a naučiť, zmeny začali robiť až po dlhšom čase,“ spomína na nových vlastníkov z Číny.

Došlo aj na stret kultúr. „Majú iné mentálne nastavenie, veľmi silno pociťujú zodpovednosť za výkon, takže keď nestíhajú, nepriznajú si to, pretože by to vnímali ako stratu svojej kredibility. Žiaľ, potom manažéri nevedia, na čom sú,“ vysvetľuje. Kultúrne rozdiely vyriešili vo firme školeniami, celkovo považuje spoluprácu s čínskymi kolegami za výbornú.

„Viem, že v každej čínskej firme musí mať zastúpenie aj štát, prípadne komunistická strana, ale na mojej pozícii na Slovensku ani v Nemecku som to nikdy nepocítila. Ideologický ani iný tlak nebol, fungovali sme úplne samostatne,“ dodala.

Oslovili sme aj čínske veľvyslanectvo na Slovensku a takmer dvadsať zamestnancov slovenských pobočiek čínskych firiem na Slovensku, odpovede sme do uzávierky nedostali.

Príspevok Peniaze z krajiny draka. Aké sú bezpečnostné riziká čínskych investícií v Európe? zobrazený najskôr Forbes.