Na Slovensko prichádzajú veľké čínske investície. Miliardy eur z krajiny čínskeho draka môžu podľa odborníkov priniesť nový impulz pre slovenskú ekonomiku, ale aj bezpečnostné riziká. Súčasťou článku je prehľad 10 najväčších čínskych firiem na Slovensku.
Investície do dvoch priemyselných závodov zrejme presiahnu tri miliardy eur. Produkcia elektromobilov zamestná len v samotných fabrikách vyše päťtisíc ľudí, nehovoriac o pracovných miestach v dodávateľských firmách. Príchod čínskych investorov však vyvoláva aj obavy.
„Mali by sme si dávať pozor, koho púšťame do Európskej únie, česká rozviedka označuje Čínu za druhý najnebezpečnejší štát po Rusku,“ upozorňuje sinologička Simona Fantová z projektu Sinopsis, ktorý mapuje dianie v druhej najväčšej ekonomike sveta. Vlnu čínskych investícií spája pre krajiny EÚ s vyšším rizikom ako v minulosti – v prípade prílivu amerických, japonských či kórejských firiem.
S tými má krajina pod Tatrami dobré skúsenosti. Po páde mečiarizmu a reformách pravicovej vlády vítalo Slovensko jednu zahraničnú investíciu za druhou. Príchod zahraničných firiem priniesol rapídny nárast bohatstva a životnej úrovne. Výkon hospodárstva stúpol za desať rokov (v rokoch 2000 – 2009) trojnásobne, v prepočte na obyvateľa narástol HDP z 5-tisíc na 17-tisíc dolárov.
Volkswagen, Kia, U. S. Steel, Whirlpool, Samsung, Stellantis či Asahi preinvestovali v krajine desiatky miliárd, zrazili nezamestnanosť a podporili rast stoviek stredných a malých firiem, ktoré sa stali súčasťou priemyselného reťazca chrliaceho autá, oceľ, chladničky, televízie či pivo. Slovensko získalo titul „tatranský tiger“.
Prečo by to malo byť tentokrát iné? Nemusí, ale môže. Pre vysvetlenie si budeme musieť urobiť krátky historický exkurz.
Z vidieka do kozmu
Pred polstoročím bola Čína agrárna krajina s bohatou históriou, ktorá akoby zaspala dobu. Za päť dekád však premenilo komunistické vedenie Čínu sériou reforiem na druhú najväčšiu ekonomiku planéty. Ázijská krajina je dnes svetová veľmoc s jadrovým arzenálom, vlastným kozmickým programom a výrazným zastúpením škôl v stovke najlepších univerzít sveta.
Počas uplynulých dekád Čína trpezlivo pracovala na budovaní ekonomickej, technologickej a vojenskej sily. Aj vďaka autoritárskemu režimu, v ktorom sa vláda nevymieňa každé štyri roky, si mohla dovoliť postupovať malými krokmi, systematicky a dlhodobo. Súčasťou plánu rozvoja bol aj masívny „import“ priemyselného know-how z vyspelých krajín, ktorý mal urýchliť napredovanie komunistickej krajiny.
Čína v atraktívnej pozícii dielne sveta a raketovo rastúceho trhu zaviedla legislatívu, ktorá umožnila zahraničným investorom podnikať v krajine len po vytvorení spoločnej firmy s domácim podnikateľom. V susedstve zahraničných fabrík zase vznikali ich dvojičky, v ktorých čínski biznismeni produkovali podobné výrobky – bez rešpektu k patentom a ochrane duševného vlastníctva.
Do krajiny draka sa valili miliardy eur a dolárov z exportu lacného tovaru. Vedenie Číny, ktoré malo pod palcom najväčšie podniky v krajine, investovalo zisky do budovania ciest, železníc, energetických sietí či ďalšej industrializácie. A do novej etapy „transferu“ technológií z vyspelého sveta – tentokrát cez nákupy európskych či amerických firiem s unikátnym know-how.
V roku 2016 investovali čínske, zväčša štátne firmy do akvizícií európskych podnikov vyše 47 miliárd eur, o rok neskôr ďalších 39 miliárd eur, uvádza v analýze think tank Rhodium Group. ChemChina (dnes Sinochem) s centrálou v Pekingu napríklad kúpila strojársku spoločnosť KraussMaffei (pobočku má aj na Slovensku), ktorá patrila v Nemecku medzi „rodinné striebro“, keďže svoju históriu písala od roku 1838. Čínska Midea v tom istom roku ovládla nemeckú pýchu – svetového lídra vo výrobe robotických ramien Kuka.
„V dôsledku ekonomických problémov niektorých slovenských spoločností pôsobiacich v oblasti inovácií a pokročilých technológií spôsobených pandémiou Covid-19 sa zvýšilo riziko ich skupovania čínskymi subjektmi,“ konštatovala neskôr aj slovenská tajná služba.
Reakcia EÚ
Začiatkom roka 2017 prijali Nemecko, Taliansko, Francúzsko a Nórsko reštrikcie voči čínskym investíciám. Vláda na čele s Angelou Merkelovou chcela nákupom vzdorovať miliardovým fondom na podporu domácich firiem vo finančných problémoch, francúzsky prezident Emmanuel Macron navrhol legislatívu, ktorá by umožnila Európskej únii stopnúť rizikové investície z tretích krajín.
O dva roky neskôr prijala Európska únia systém na preverovanie zahraničných investícií do strategických spoločností či infraštruktúrnych projektov. Dôvodom boli bezpečnostné riziká spojené s krádežami duševného vlastníctva, špionážou, snahami o získavanie dominancie v strategických odvetviach či úsilie o vyváženie politického vplyvu.
Európska únia pritom bola „posledný veľký hráč, ktorý začal posudzovať investície z pohľadu bezpečnosti. USA, Kanada či Austrália zavreli svoje trhy pre čínske investície oveľa skôr,“ hovorí sinológ a analytik Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií CEIAS Richard Q. Turcsányi.
Čínske firmy na Slovensku
Boge Elastmetall Slovakia, Trnava
Tržby: 212 miliónov eur
Zisk: 2,9 milióna eur
850 zamestnancov
Matka: štátna CRRC Group, Peking
Viac ako polovica produkcie automotive závodu (komponenty pre nápravy, agregáty pre pohon či plastové dielce) smeruje do Nemecka. Pod koncern ZF Friedrichshafen patril závod do roku 2014, potom ZF predal plastikársko-gumárenskú divíziu do Číny. Štátna CRRC je najväčší výrobca koľajových vozidiel na svete.
Yanfeng International Automotive Technology Slovakia, Námestovo
Tržby: 186 miliónov eur
Zisk: 1,8 milióna eur
1 500 zamestnancov
Matka: SAIC Motor, Šanghaj
Výrobca auto interiérov, elektroniky, bezpečnostných prvkov či sedadiel má vývoj v Trenčíne, fabriku v Námestove, v Bratislave centrum zdieľaných služieb. Do Európy expandoval v roku 2014 a postupne tu prebral aktivity Johnson Controls. Slovenský Yanfeng je súčasťou druhej najväčšej čínskej automobilky SAIC Motor. Koncern zamestnáva vyše 200-tisíc ľudí, vyrába zhruba päť miliónov vozidiel, väčšinovým vlastníkom je štát.
IEE Sensing Systems, Kechnec
Tržby: 100 miliónov eur
Zisk: 3,6 milióna eur
720 zamestnancov
Matka: Aerospace Hi-tech Holding Group, Peking
Skupina sa venuje elektronickým snímačom a detektorom, závod v Kechneci pri Košiciach vyrába najmä tri druhy senzorov pre automobily. Čínska spoločnosť získala závod v roku 2016 v rámci akvizície celej skupiny. Čínsky štát vlastní v materskej spoločnosti Aerospace Hi-tech vyše tretinový balík akcií.
KraussMaffei Technologies, Sučany
Tržby: 79 miliónov eur
Zisk: 0,5 milióna eur
490 zamestnancov
Matka: štátny Sinochem Holdings, Peking
Firma vyrába vstrekolisy pre rôzne odvetvia priemyslu. Stroje dodáva najmä nemeckým a švajčiarskym firmám skupiny KraussMaffei. Ide o nemecké rodinné striebro, firma začínala vo výrobe lokomotív ešte v 19. storočí. Do čínskeho vlastníctva prešla v roku 2016 v transakcii za miliardu dolárov. Aktuálnym vlastníkom je koncern SinoChem Holdings, ktorý patrí s 220-tisíc zamestnancami medzi sto najväčších firiem sveta. Vyrába chemikálie, gumárenské výrobky a hnojivá, podniká v energetike či nehnuteľnostiach. Vlastníkom je štát.
Bluefin Century, Bratislava
Tržby: 69 miliónov eur
Zisk: 0,2 milióna eur
5 zamestnancov
Matka: Leden Limited, Hongkong
Firma so sídlom v Bratislave sa prezentuje ako veľkoobchod s mobilnými telefónmi s pôsobnosťou pre strednú Európu a oficiálny distribútor dronov vybraných značiek. Na webe aj v účtovných dokumentoch uvádza minimum informácií. Materská spoločnosť Leden Ltd. má sídlo v Hongkongu.
SaarGummi Slovakia, Dolné Vestenice
Tržby: 64 miliónov eur
Zisk: -1,2 milióna eur
850 zamestnancov
Matka: štátny Chongqing Light Industry & Textile Holding, Čchung-čching
Vyrába gumové a plastové produkty ako tesnenia dverí či skiel áut. V roku 2011 kúpil krachujúcu nemeckú skupinu čínsky Chongqing Light Industry & Textile. Štátna firma podniká v automotive, chémii, textile a potravinárstve.
Lenovo (Slovakia), Bratislava
Tržby: 56 miliónov eur
Zisk: 1,8 milióna eur
830 zamestnancov
Matka: Lenovo Group, Peking
Pobočka výrobcu počítačov poskytuje podporu a služby skupine v západnej Európe a Hongkongu. Lenovo Group je kótované v Hongkongu, tretinu vlastní cez Legend Holdings zakladateľ Liou Čchuan-č, čínska vláda a akadémia vied.
Huawei Technologies (Slovak), Bratislava
Tržby: 24 miliónov eur
Zisk: 0,6 milióna eur
20 zamestnancov
Matka: Huawei Technologies, Šen-čen
Koncern založil pobočku v roku 2006. Dodáva hardvér, softvér a služby pre siete 4G/5G, smartfóny či „zelené“ technológie. Renomé a výsledky firmy poškodili opatrenia USA a EÚ proti jej produktom pre bezpečnostnú hrozbu. Aj na Slovensku firmu sledovala SIS. Firma, ktorú oficiálne vlastnia zamestnanci, obvinenia popiera.
ZVL Auto, Prešov
Tržby: 19 miliónov eur
Zisk: 0,9 milióna eur
150 zamestnancov
Matka: TSB Bearings Group, Ning-bo
Strojárska spoločnosť s 60-ročnou tradíciou výroby kuželíkových ložísk. Čínska TSB Bearings drží väčšinu od roku 2007.
Mesnac European Research and Technical Centre, Dubnica nad Váhom
Tržby: 17 miliónov eur
Zisk: 0,2 milióna eur
34 zamestnancov
Matka: súkromná Mesnac Co., Čching-tao
Vývojové centrum v Dubnici nad Váhom založila v roku 2009 čínska firma Qingdao Mesnac. Jeden z najväčších výrobcov strojov pre gumárenský priemysel nadviazal na spoluprácu so slovenskými vývozcami liniek na výrobu pneumatík, slovenská pobočka sa vývoju a konštrukcii týchto strojov venuje doposiaľ. Mesnac je súkromná spoločnosť kótovaná na burze v čínskom Šen-čene.
V Spojených štátoch kulminovali čínske akvizície v roku 2019 na úrovni 39 miliárd dolárov, v priebehu piatich rokov 2016 až 2020 presiahli podľa dát americkej agentúry Bureau of Economic Analysis sumu 180 miliárd dolárov. Aj tamojšia administratíva reagovala protiopatreniami.
Mnohé čínske firmy sa dostali na sankčné zoznamy bez možnosti pôsobiť na americkom trhu z dôvodu ohrozenia národnej bezpečnosti. Najznámejší je prípad telekomunikačnej spoločnosti Huawei, no pre údajné prepojenie na čínske ozbrojené sily zablokovala americká administratíva aj spomenutý Sinochem. Obe firmy majú zastúpenie na Slovensku.
Riziká investícií
Aké riziká čínskych investícií teda vnímajú odborníci? Geopolitické, ekonomické a lokálne. V Číne vládne na rozdiel od krajín EÚ režim, ktorý obmedzuje ľudské a politické práva, neuznáva slobodu prejavu, zhromažďovania či viery. Demonštrácie sú potláčané silou, kritika vládnucej komunistickej strany môže viesť k tomu, že ľudia vrátane miliardárov, akým je zakladateľ Alibaby Jack Ma, zmiznú.
Slobodné štáty Číne komplikujú udržiavanie poriadku v krajine. Stret dvoch svetov – napríklad pri spolupráci čínskych inžinierov s domácimi v slobodnej krajine – môže viesť k tlaku na režim, aby zabezpečil svojim obyvateľom rovnaké vymoženosti.
Pri dosiahnutí kritickej masy to môže vyústiť do pádu režimu. Pri návšteve baterkárne Gotion High-tech v čínskom meste Hefei v októbri 2024 boli slovenskí novinári upozornení, aby sa vo voľnom čase nevzďaľovali z hotela, voľný pohyb po meste mali prakticky znemožnený.
„Čína ku svojej budúcej stabilite potrebuje svetový poriadok založený na úspechu totalitných a autoritárskych štátov a úpadku demokracie. Vždy sa bude snažiť obmedziť a ovplyvniť slobodné krajiny,“ vyhlásil vlani šéf českej tajnej služby BIS Michal Koudelka na stretnutí s poslancami českého parlamentu. Na video upozornila investigatívna relácia Sme Cez čiaru.
Aktivity Číny pravidelne mapuje aj slovenská tajná služba. „Zo strany viacerých krajín, ktorým Čína ponúkla participáciu na infraštruktúrnych projektoch alebo tam chcela investovať do strategických odvetví, narastali obavy z toho, že čínske investície by z dlhodobého hľadiska mohli byť rizikové pre ich národnú bezpečnosť.
Dôvodom obáv bolo najmä to, že by čínska strana v budúcnosti mohla využiť svoj ekonomický vplyv aj ako nátlakový nástroj zahraničnej politiky,“ uviedla Slovenská informačná služba v správe za rok 2018.
Obavy bezpečnostných analytikov pramenili z faktu, že Čína využíva pri presadzovaní svojich záujmov takzvaný celoštátny prístup. „V súlade s čínskou legislatívou sú s čínskymi spravodajskými službami okrem vládnych organizácií povinné spolupracovať aj všetky čínske občianske organizácie a súkromné spoločnosti vrátane subjektov pôsobiacich v zahraničí,“ upozornila SIS v správe z roku 2023.
Vplyv, ktorý Čína získa v krajine, do ktorej investovala alebo kde pôsobia čínske firmy, môže následne uplatňovať napríklad na zmenu politiky vo svoj prospech a proti záujmom danej krajiny. Príklad: zmena postoja k nezávislosti Taiwanu, ktorý Čína považuje za súčasť svojho územia, vetovanie sankcií EÚ voči Rusku, s ktorým má Čína blízke vzťahy, alebo torpédovanie obchodných ciel a iných bariér EÚ voči čínskym produktom, napríklad elektromobilom.
Druhým rizikom je podľa analytikov vysávanie technológií, inovácií a know-how. „Slovenské firmy, ktoré spolupracujú s čínskymi, by mali vnímať, že dôležité informácie, ktoré im sprístupnili, získa aj čínska vláda, komunistická strana, prípadne armáda, vedecké inštitúcie či iné štátne firmy podľa potreby,“ hovorí hlavný ekonóm inštitútu CEIAS Martin Šebeňa.
Ako to funguje? V čínskych firmách pracujú aj funkcionári komunistickej strany, ktorí dohliadajú na to, či konanie firmy a jej pracovníkov neprotirečí cieľom a zásadám strany a čínskeho štátu. Sú prepojení na hierarchicky vyššie štruktúry a o dianí vo firme pravidelne komunikujú.
Na webových stránkach štátnych čínskych firiem je možné nájsť texty, ktoré tieto aktivity pripomínajú. Pamätníkom socializmu na Slovensku bude tento tón dôverne známy. „Sinochem Čína dodržiava pokyny Si Ťin-pchinga (čínsky prezident, pozn. red.). Myšlienka o socializme s čínskymi charakteristikami pre novú éru účinne posilňuje celkové vedenie strany nad podnikom a ďalej podporuje budovanie strany,“ uvádza sa na webe chemického koncernu Sinochem v čínštine.
Celý článok si môžete prečítať vo ferbruárovom vydaní magazínu Forbes Slovensko.